Udalosti
5/5

Všetko o fašiangoch

  • Pridané: 01.02.2018   |   12 čítaní / zobrazení

Obdobie plesov ,zábav, tancovačiek a karnevalov. Organizuje sa množstvo hlučných veľkých
svadieb a zabíjačiek s množstvom jedla a pitia. Jedným slovom toto obdobie nazývame aj
Fašiangy. Fašiangy trvajú od troch kráľov do popolcovej stredy. Tak isto je aj charakterizovaný, ako prechodné obdobie medzi zimou a jarou.

S  fašiangami sa nám neodlúčiteľne spájajú fašiangové darčeky aj fašiangové jedlo. Základom sú šišky robené na masti a fánky. K nim sa pripájali jedlá zo zabíjačiek ako slaninka, klobása a huspenina.
Posledný štvrtok pred popolcovou stredou nazývame tučný štvrtok a od tohto obdobia
zábava vrcholí, a v minulosti to boli najbujarejšie dni Fašiangov. Tento deň bol príznačný tým,
že sa ženy začali správať neobvykle. Boli hrubé, agresívne na mužov, opíjali sa v krčmách,
tancovali a spievali na uliciach. Jednoducho na Fašiangy bolo všetko hore nohami. Fašiangy
boli v minulosti považované za pohanský sviatok. Jasným dôkazom toho sú aj takzvané
fašiangové a zábavné hry. V rámci ktorých boli predvádzané magicko- rituálne úkony. Zahrňovali
sprievod mládencov po dedinách , ktorí boli preoblečení v rôznych maskách. Najčastejšie to
boli masky ako cigánka, žobrák, drotár, stará žena, mladucha a mladý zať, kováč, kominár,
handrár ale aj masky ako medveď, koza. Masky Turoň a slamenník symbolizovali smrť alebo
plodnosť. Muži v ruke mali šabľu alebo ražeň. Sú to prastaré symboly mužskej sily
a plodnosti. Okoloidúci dedinčania im na ražne napichovali slaninu, klobásu alebo im dávali
vajcia a peniaze . Neskôr zapichli ražeň do povaly, čo symbolizovalo spojenie neba a zeme.
Na iných miestach bolo zvykom že muži prezlečení v maskách žobrali a kradli. Snažili sa získať
čo najviac peňazí za falošné povolanie ktoré prestavovala ich maska.Po uliciach tancovali
tance „na konope“ alebo „ na ľan“ a hovorilo sa že ten ktorý vyskočil najvyššie bude mať aj
najvyššie konope. No ich hlavnou úlohou bolo zabaviť dedinčanov a tak parodovali
svadobníkov, vysmievali sa z vydaja chtivosti dievčat, lenivosti, hlúposti, pýchy a trestali staré
dievky tak, že im na nohu priviazali kus dreva. V tomto období si nie len ženy robili čo chceli,
ale aj mladí muži si konečne mohli dovoliť cez Fašiangy to čo inokedy nie. Strašili malé deti,
štípali a naháňali dievčatá, tancovali s nimi a dokonca ich váľali po zemi.
Tieto informácie sú nám v dnešnej dobe známe samozrejme zväčša vďaka ľudovej
slovesnosti. Teda z piesní, rozprávania našich starých rodičov alebo jednoduchých zápisov.
Preto nemôžeme na sto percent tvrdiť že všetko prebiehalo presne takto, ale aspoň si
môžeme vďaka tomu vytvoriť približný obraz fašiangov v minulosti v iných krajinách Európy.
Na Slovensku sa fašiangy „slávili“ tiež. Ich názov je u nás aj Mjasopust. Toto pomenovanie
siaha až do 9 storočia, do obdobia Veľkej Moravy. V preklade znamená koniec jedenia mäsa
pred pôstom. V Českej Republike zostal podobný názov Masopust ale my sme neskôr
z nemčiny prebrali dnešné pomenovanie fašiangy. V nemčine znamená vast-schane teda
výčap.
Oslavy fašiangov sa na Slovensku regionálne líšia. Napríklad v regióne Liptov a v obci Čičmany
sa varila praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci týždeň pred zábavou chodili
po dedine a pozývali hlavne dievčatá, ale aj starších obyvateľov. Pri tejto obchôdzke
vyzbieravali vajíčka a slaninu. Praženicu väčšinou pripravila richtárka, potom sa začínala

zábava na ktorej boli aj vyprážane šišky, karamel, závin, huspenina a ďalšie miestne
špeciality. V Honte zase bolo zvykom robiť pálenku. Aj tu chlapci chodili po domoch a popri
vajíčkach a slanine zbierali aj zrno alebo údené mäso. Všetko sa donieslo na priadky, a tu
pripravili zo zozbieraných vecí dievčatá pohostenie. Na dedinách sa počas Fašiangov
organizovali aj Máni zábavy. Mládenci s dievčatami chodili tancovať každý večer od troch
kráľov až do utorka do polnoci. Pesničky na ktoré tancovali boli veselé a väčšinou o láske
medzi mládencom a dievčinou. Tancovačka sa ukončila tým, že kostolík o jedenástej pred
polnocou zazvonil, čím upozornil baviacich sa že prichádza pôst a treba zábavu ukončiť.
Dôvod prečo sa zábava oficiálne ukončila hodinu pred polnocou bol ten ,že veľmi dlho trvalo
ukončiť tancovanie a presvedčiť mladých, že je čas ísť domov. Pred rokom 1915 bolo zvykom
na dedine že mládenci chodili od domu k domu a do každého domu kde bývala nejaká dievka
zakričali „Máte fašiangy?“ keď im zvnútra odpovedali „Máme“ vošli dnu. Tu tancovali, pili
a jedli. Zvyk ktorý sa týkal detí bol, že v tento čas im rodičia zväčša kupovali pomaranč, ktorý
si inokedy nemohli dovoliť kúpiť, ako pochúťku. Pre deti to bolo natoľko vzácne že im
niekedy trvalo aj niekoľko dní kým zjedli celý pomaranč.
Vo väčších mestách sa Fašiangy slávili inou cestou. Usporadúvali ich zvyčajne remeselnícke
cechy. Teda presenješie Tovariši usporadúvali zábavy. Konali sa v dome majstra a pretože sa
v tomto období zväčša stávali z učňov tovariši, zostávali spať v dome svojho majstra až kým
nesplnili niekoľko úloh. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v horúcej a studenej
vode, nosenie na žrdi a iné. Obyvatelia mesta sa pri plnení úloh zabávali a povzbudzovali
svojich panovníkov. Jednotlivé cechy konali sprievody, ktoré sa snažili urobiť čo
najkreatívnejšie, najzaujímavejšie a najnápaditejšie. Preto sa stalo že mlynári napríklad
chodili na chodúľoch alebo debnári krútili nad hlavami obručami. No remeselnícke fašiangy
zanikli pred 1. Svetovou vojnou.
Toto obdobie ako asi každý vie vystriedava obdobie štyridsať dňového pôstu. Ukončia sa
zábavy, život sa opäť spomalí, všetko naokolo akoby stíchne a život sa zase na rok vráti do
pôvodných zabehnutých koľají. . Preto sa zvyklo na poslednej fašiangovej zábave symbolicky
pochovávať basu. Je to ľudová hra ktorá paroduje skutočný pohreb. Hlavnou myšlienkou je
zákaz zábav počas nasledujúceho obdobia. Hlavnými postavami je postava kňaza, rechtora
a smútiacich pozostalých. Celý program začína vyhlásením ochorenia basy, vyšetrenie
lekárom, odvoz do nemocnice, oznámenie o smrti, pohrebný sprievod, plač nad hrobom
a čítanie testamentu. Kňaz napodobňuje obrad rozlúčky, aká býva pri cirkevnom obrade,
ohlasuje koniec zábavy a lúči sa s basou ktorú vynášajú von počas náreku ostatných.
Po kresťanskej obrode nášho územia sa pohanské zvyky eliminovali a zostali najmä sprievody
masiek. V minulosti mala každá maska dôležitý význam. Boli zväčša zvieracie alebo masky
ktoré znázorňovali opačné pohlavie. Tieto masky znázorňovali alebo symbolizovali zlozvyky
a charakter opačného pohlavia.
Fašiangy v dnešnej podobe si odniesli z každého obdobia niečo. Sprievod masiek nesmie
chýbať na žiadnom karnevale, ktorý dnes navštívite. Aj keď už nenesú v sebe žiadny význam

alebo demonštráciu proti niečomu, ale majú skôr zábavný charakter. Tancovačky sa
premenili v plesy, ktoré sa ale už nekonajú každý deň v týždni ale z pravidla cez víkendy teda
v piatok a sobotu. Typické jedlá si udržiavame dodnes . líšia sa ale názvami a prevedením
v rôznych regiónoch. Čo ale jednoznačne zostáva v celej Európe také isté v minulosti aj
v dnešných dňoch, je hlavná myšlienka týchto dní. Fašiangy sú symbolom zábavy a dobrého
jedla. Môžeme hovoriť o takzvanom vytrhnutí z reality  našich každodenných životoch, ktoré
sú často naplnené množstvom práce a tak sa nám môže zdať že nemáme čas na nič iné ani
na nikoho iného. Prichádza tento čas kedy si doprajeme viac jedla, viac tukov a viac zábavy
s ľuďmi na ktorých nám záleží. Preto dúfame že aj vy sa vyberiete na nejakú zábavu či ples
s vašimi priateľmi a tak aspoň na pár hodín sa necháte unášať tancom a hudbou preč od
starostí.

    Momentálne nie je k dispozícií žiaden komentár

    pridať komentár