5/5

Krôčik do histórie Vianočných sviatkov

  • Pridané: 22.12.2018   |   22 čítaní / zobrazení
Na uliciach vyhráva príjemná vianočná hudba, všade rozvoniava vôňa pečených gaštanov, vôkol nás poletuje sneh a my sme zababušení v pletenom huňatom svetri. Takto si Vianoce môžeme dnes už iba predstavovať. Realita je taká že sneh v dnešnej dobe vidíme už zriedka a keď tak, možno na konci Januára. V uliciach koledy nehrajú jemne ale hučia v nákupných centrách spolu so všelijakými reklamami na výhodné akcie tovarov. Všade sa musíte predierať pomedzi stresujúcich ľudí, ktorí ešte nemajú nakúpené darčeky, napečené koláče alebo uprataný byt. Preto vás v nasledujúcich chvíľach chceme pozvať aby ste sa na chvíľu zastavili, spomalili a začítali sa do nasledujúcich riadkov o pravej hodnote Vianoc.

 



Na Slovensku dnes slávime Vianoce v prvom rade ako kresťanský sviatok, no keď ideme hlboko do histórie a pozrieme sa ešte do predkresťanských čias, zistíme že starí Slovania v tomto období slávili zimný slnovrat. Zima pre vtedajších ľudí bola veľmi ťažkým obdobím. Prinášala strach, hlad a choroby. Veľa ľudí zahynulo práve počas nej, pretože nemali čo jesť. Hlad spôsoboval najväčší úbytok ľudí. Dni sú počas zimy kratšie a noci, naopak, dlhšie. Ľudia pociťovali strach, no zároveň prirodzený rešpekt. Verili, že tma so sebou prináša niečo nepoznané, určitých démonov. Preto sa tmu snažili vyhnať slnkom, teplom a ohňom. Tým chceli aj docieliť skorý príchod jari a zároveň vzdávali vďaku svojim božstvám za všetko, čo dobré ľudia prežili počas starého roku. Bol to princíp solárneho kultu, čiže slnka. To znamenalo teplo, život či radosť, a práve preto si ho vážili. Zvyčajne sa to slnko personifikovalo do podoby
malého dieťaťa, čiže, akoby sa rodilo nové slnko. Dnes je však ťažko opísať všetky zvyky spojené s týmto sviatkom, pretože sa nám nezachoval presný obradový rituál. Bolo to však obdobie, ktoré trvalo mesiac a pol. Počas neho sa prinášala obeta slnku. Pálili sa nové vatry. Oheň personifikoval život. Prinášali sa obetné dary v podobe medových koláčikov a medoviny. Neboli to teda nejaké krvavé rituály, ale skôr pozitívne obetné dary. Samozrejme tieto rituály nerobili iba Slovania ale aj o Keltoch, ktorí boli na tomto území ešte skôr, je známe že mali svoje vlastné božstvá.  Ich kultúra a spoločnosť bola veľmi vyspelá. Robili plodonosné rituály, ktoré mali privolávať čím skôr slnko a teplo. Po prijatí kresťanstva, medzi 8. až 10. storočím sa z Vianoc stal kresťanský sviatok. 25.12. sa slávia od Nicejského koncilu. Predtým ich slávenie nebolo vo svete zjednotené. Cirkev sa snažila obmedzovať pohanské rituály, najmä tie viažuce sa k mágií. No pre ľudí katolíckeho vierovyznania nebol problém dodržiavať aj to, čo im kázala cirkev, ale dodržiavať aj zvyky, ktoré považovali za potrebné. Preto v katolíckej oblasti pohanské zvyky pretrvávali pomerne dlhú dobu na rozdiel od bol protestantov. Protestanti totiž neuznávali magické a ľudové zvyky, ako plodonosnú, ľúbostnú či prosperitnú mágiu a vnímali ich ako pohanské. Preto je v protestantských oblastiach na Slovensku zvykoslovie oveľa chudobnejšie ako v tých katolíckych.

 


V dnešnej dobe sa Vianoce chystajú každý rok skôr a skôr. Už na konci októbra všade na nás vyskakujú Santa Clausovia a vianočné ozdoby. A ako to bolo kedysi? Na čas pred Vianocami sa môžeme pozerať z dvoch uhlov, ktoré sa nevylučovali. Z cirkevného hľadiska išlo o obdobie adventu, pre ľudí to znamenalo obdobie duchovnej prípravy. Roľníci sa v zimných mesiacoch zdržiavali v interiéroch svojich domov. Opravovali svoje náradie i príbytky. Steny bielili vápnom a na podlahy, vo väčšine prípadov to bola len udupaná zem, dávali slamu, aby sa neprášilo.
Z duchovného hľadiska dbali na to, aby sa každý s každým zmieril. To pre ľudí bola veľmi ťažká úloha. Platilo totiž, že k štedrovečernému stolu si nemôžu sadnúť pohnevaní ľudia. Avšak dni pred Vianocami boli bohaté aj na ľudové zvyky. Od Kataríny začal takzvaný malý pôst, keď sa nesmeli robiť hlučné tanečné zábavy, ale aj stridžie dni. Mládež sa potrebovala stretávať a využívali na to určité dni na Katarínu, Ondreja, Barboru či Luciu. Boli to magické dni, počas ktorých sa robili magické aktivity. Napríklad, ľúbostná mágia, ktorú preferovali najmä slobodné dievčatá. Ale netreba to brať, že tomu aj bezhlavo verili. Malo to skôr spoločenskú funkciu, tieto dni boli pre mladých príležitosťou, aby sa mohli stretnúť a zabaviť sa. Spôsob komunikácie bol medzi nimi úplne iný, ako je tomu teraz. Bol to čas špeciálne
zameraný na medziľudské vzťahy. bolo dôležité, aby si mládenci vyhliadli nejaké dievčatá, alebo, aby sa už existujúci vzťah upevňoval a vyústil do manželstva. Na utužovanie takýchto vzťahov sa využívali práve zimné tanečné zábavy a
magické dni na Barboru, Luciu, Mikuláša či Tomáša. Chodievalo sa s oceľou a počas týchto dní sa v obciach diali rôzne obchôdzky, ktoré realizovali najmä mladí ľudia.

 


Sviatky sa v minulosti slávili inak ako dnes. Ľudia nemali také finančné možnosti aby si mohli dovoliť desiatky darčekov a vlastne ani nebolo z čoho veľmi vyberať. Namiesto toho sa sústreďovali na seba. Každý sa počas adventu pozrel do svojho vnútra, a to čo celý rok robil zle sa snažil napraviť. Sústreďovali sa na vzťahy so svojimi priateľmi a susedmi. A o tomto boli ich Vianoce. Aby si aspoň raz za rok spríjemnili ich ťažký život. Možno by sme si aj my mali dnes vziať príklad od našich predkov a menej myslieť na Vianočné darčeky či pečenie ale o to viac myslieť  na ľudí okolo nás.
    Momentálne nie je k dispozícií žiaden komentár

    pridať komentár