Udalosti
5/5

Fašiangy - kus histórie

  • Pridané: 11.03.2019   |   2 čítaní / zobrazení

Bujará zábava, fašiangové sprievody, uvoľnené spoločenské konvencie, bláznivé masky, vôňa zabíjačkových špecialít a smažených šišiek, sýte jedlá, sladké pokušenia a občas i voľnejšie mravy. Toto všetko sú slová, ktoré keď počujeme okamžite si ich spájame s fašiangami. Dnes toto obdobie berieme hlavne ako obdobie prechodu od zimy k jari. No  korene fašiangových zvykov siahajú veľa  rokov do našej minulosti a pre našich predkov to znamenalo omnoho viac. 

 



Pôvodne boli Fašiangy známe ako mäsopust, ktorý označoval koniec jedenia mäsa pred pôstom. No dnes už poznáme iba spomínaný výraz fašiang. Toto slovo pochádza z nemeckého "vast-schane", čo značí niečo ako "posledný nápoj" alebo aj "výčap". Odkazuje sa tak na príchod pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. . Významom i časovo sú tieto dva výrazy rovnocenné. Fašiangy boli a sú akýmsi veselým spojivom medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným. Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, odohrávali sa rôzne zabíjačky či tanečné zábavy a prebiehali rôzne iniciačné obrady. Do spoločnosti prijímali mládencov a dievčatá. Učni sa po prejdení niekoľkými náročnými skúškami počas bohatých cechových zábav stávali tovarišmi, cechy volili nových cechmajstrov. Na dedinách usporadúvali mládežnícke zábavy, v mestách sa zas sprievody vyznačovali maskami či chodením na chodúľoch. Jednoducho bolo to obdobie zmien, krásy, zábavy a veselosti v, často krát, ťažkých životoch.

 



Prvým znakom týchto dní bolo jedlo. Fašiangy predchádzali štyridsiatim dňom pôstneho obdobia pred Veľkou nocou, kedy sa má upustiť od požívania mäsa.  Tradovalo sa aj, že človek bude potom hladný po zvyšok roka a preto sa musí poriadne a do sýta najesť. Vyrábali  mastné a chutné jedlo, pre ktoré nazývame fašiangy aj sviatkom jedla. Tradícia ktorá trvá až do dnes. Lahodné a sýte šišky, pampúšiky, guľky, fánky, chraple, grapne, kreple, fulanki, milostki či herouki tak rozvoniavali v každom regióne.  Vo veľkom sa taktiež robili zabíjačky. Vyhrávala hudba, zavolali sa susedia, tancovalo sa a zabávalo.

 



Druhým znakom je zábava. Nie hocijaká zábava, ale taká ktorá  svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy. Neboli žiadne predpisy, žiadne tresty, spytovanie svedomia, žiadne pôsty. V tomto období sa odohrávalo veľa akcií a každú nedeľu sa konali tanečné zábavy alebo bály. Na fašiangový pondelok sa konal “mužský bál”, kam smeli len ženatí a vydaté. Ženy v rozpore s vtedajším tradičným životným štýlom poriadali počas fašiangov roztopašné ženské zábavy s množstvom alkoholu, tancami a sánkovačkami. Fašiangové zábavy trvali od nedele do utorka, niekde až do stredy. Z komôr vtedy zmizlo veľa mäsa, veľa pitia. Ľudia si jednoducho túžili užiť. V čase fašiangov sa v mestách  okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry alebo prijímanie učňov za tovarišov, teda vlastne zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši. Tieto zábavy sa konali väčšinou v dome majstra, pretože sa tu vítali noví tovariši, ktorým takto bežne poskytovali krátkodobé ubytovanie. V tomto období sa zvykli stávať z učňov tovariši. Museli však uspieť v rôznych skúškach. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom teplej vode, nosenie na žrdi alebo brvne. Keďže sa zábavy konali u majstrov, žiadna z ich dcér nesmela zostať na ocot. Niekde bolo známe trhanie husí, takzvaná husacia jazda, kde sa účastníci snažili získať strieborné lyžice alebo hodvábne šatky. Cieľom bolo odtrhnúť husi hlavu. Jednotlivé cechy konali sprievody a snažili sa o čo najväčšiu atraktívnosť. Napríklad mlynári behali na chodúľoch, debnári zas krútili nad hlavami obručami.Obyvatelia Slovenska si na bujaré fašiangové zábavy veľmi potrpeli, čo bývalo mnohokrát tŕňom v oku cirkvi. Vtedy však bývali fašiangy o dosť hlučnejšie a odviazanejšie ako dnes. Každý sa snažil užiť si fašiangové zábavy ako najlepšie vedel. Veselili sa bohatí i chudobní, páni aj sluhovia, majstri či tovariši

 



Tretím symbolov fašiangov u masky. Mládenci - fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. K najstarším maskám patrili muži preoblečení za ženy, prespanky alebo Cigánky. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť, predovšetkým pálenky.. Každá obec mala svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok.

 



Koniec fašiangov bol na poplcovú stredu. Posledná fašiangivá zábava sa volala Pochovávanie Basy. symbol dedinských tancovačiek. Symbolického, humorného pohrebu sa spravidla zúčastnila celá dedinská pospolitosť. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba. V tento deň mali ženy viac dovolené, mali svoj sviatok, a aj preto túto stredu nazývali tiež Škaredá. Bol to čas, kedy ľudia už pojedli mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek, a ešte neprišiel čas mláďat kôz či barančekov. Preto konzumovali väčšinou kaše, strukoviny, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje a maximálne mali ryby, čiže vlastne jedlá pôstne. Organizmus sa tak prečistil a dosť si oddýchol pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového životného cyklu. Popolcová streda je pripomienkou ľudskej pominuteľnosti. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení krížikom, popolom na čelo. 

    Momentálne nie je k dispozícií žiaden komentár

    pridať komentár